Je nevyhnutné podotknúť, že sú to najpopulárnejšie šumivé vína na svete a  každé z nich je svojim spôsobom jedinečné a iné. Poďme sa spolu pozrieť na to v čom sú odlišné a aký je medzi nimi rozdiel. Medzi týmito dvomi druhmi šumivých vín je veľmi badateľný rozdiel, no nie všetci ho vedia. Prvým a veľmi kľúčovým rozdielom je práve oblasť a krajina pôvodu – Prosecco pochádza z Talianska a Champagne z Francúzska. No taktiež je rozdiel vo výrobe a jednotlivých metódach výroby, ktoré sú vysvetlené nižšie. Tieto šumivé vína môžu byť aj rôznej farby – biele alebo ružové, i keď Prosecco rosé bolo klasifikované až v máji roku 2020. Obidva regióny UNESCO zaradilo medzi svetové vinokultúrne dedičstvá. Vinice, domy a pivnice Champagne okolo miest Reims a Epernay v roku 2015 a región Le Cilline del Prosecco di Conegliano e Valdobbiadene v roku 2019.

Región a hrozno

V prvom rade Champagne pochádza z regiónu Champagne vo Francúzsku a Prosecco z Benátska v Taliansku. Šampanské – ako sa u nás často mylne nazýva všetko šumivé víno, sa môže vyrábať z odrôd Chardonnay, Pinot Noir and Pinot Meunier. Na výrobu Prosecca sa používa odroda Glera.

Metódy výroby

Ako je spomenúté vyššie, tieto šumivé vína sa odlišujú aj metódami výroby. V obidvoch prípadoch víno prechádza druhou fermentáciou, pri ktorej prichádza k vzniku CO2 – čo z vína urobí šumivé.

 

V Champagne je to metóda Champenoise  –  „tradičná metóda“. Túto metódu používajú aj v iných regiónoch napr. Crémant v Burgundsku alebo Cava v Španielsku. V rámci druhej fermentácie vo fľaši sa do vína pridávajú kvasinky a takzvaný tirážny likér „liquer de tirage“. Fľaše sa nechávajú naklonené, a postupne sa otáčajú hrdlom dole, v stojanoch, až kým nie sú úplne „postavené hore nohami“.  Predtým sa táto práca postupného nakláňania a otáčania vykonávala manuálne , dnes túto prácu vykonávajú takzvané girepalety. Tento proces trvá u neročníkových šampanských minimálne 15 mesiacov u ročníkových minimálne 3 roky a viac. Po ukončení fermentácie sa odumreté kvasinkové bunky zhromaždia v hrdle. Posledným krokom pri výrobe šampanského je degrožovanie. Hrdlo fľaše spolu s kvasnicovou zátkou, ktorá sa tu nazbierala, sa nechá zamraziť v roztoku soľanky a následne sa fľaša prudko otvorí. Pretlak vo fľaši sa postará o to, aby sa kvasinky „odstrelili“. Aby sa úbytok vína vyrovnal, pridá sa expedičný likér “liquer d´expédition“, ktorý zároveň slúži na zladenie chuti vína. Väčšinou sa skladá zo základného vína a cukru, ktorého množstvo zabezpečuje želaný stupeň sladkej chuti vína (brut, sec, doux. atď.)

 

Šampanské sa následne korkom uzatvorí, pripevní sa kovová čiapočka a drôtený košík.

Čo sa Prosecca týka, metóda výroby je o niečo jednoduchšia ako pri šampanskom. Metóda na várobu prosecca sa nazýva Charmat method – taktiež nazývaná Talianská metóda. Toto je najbežnejší spôsob výroby Prosecca. Po zbere sa hrozno preváža do vinárstva, kde špeciálne navrhnuté stroje lisujú hrozno veľmi šetrne, aby sa eliminovala iba sypká šťava zo srdca hrozna (100 kilogramov hrozna by malo poskytnúť maximálne 70 litrov vína). Táto zakalená šťava, známa ako „mušt“, sa potom nechá usadiť v nádrži z nehrdzavejúcej ocele, kde sa asi 10 až 12 hodín udržiava v chlade pri teplote 5 – 10 °C.

Akonáhle sa zakalená časť muštu usadí, do čistej tekutiny sa pridajú prírodné kvasinky a začne sa proces fermentácie. Pridanie kvasníc podporuje prirodzené cukry v hroznovej šťave, aby sa premenila na alkohol. Táto prvá fáza fermentačného procesu zvyčajne trvá 15 až 20 dní, počas ktorých sa nádrž udržiava na konštantnej teplote 18 až 20 °C.

Základné víno vyrobené v tejto prvej fáze sa potom zmieša s inými druhmi vína a potom prejde druhou fázou, známou ako “prize de mousse”. V tejto fáze sa tiché víno premieňa na šumivé víno. Po starostlivom premiešaní a ochutnaní sa vloží do tlakových nádob z nehrdzavejúcej ocele spolu s kvasinkami a cukrom, ktoré stimulujú tvorbu bublín oxidu uhličitého vo víne. Keď víno dosiahne požadovanú hladinu alkoholu, ochladí sa, prefiltruje a odstránia sa z neho všetky kvasinky použité v procese fermentácie. Časť zvyškového cukru sa ponechá, aby zostala sladkosť, a nakoniec sa Prosecco udržiava pod tlakom, aby sa zabezpečilo, že drží svoje bublinky. Táto časť výrobného procesu trvá približne 30 dní.

Rozdiel v chuti

Tieto dva spôsoby výroby vedú k celkom odlišným chuťovým profilom týchto vín. Užší kontakt s kvasinkami pri metóde Champagne znamená, že má vo všeobecnosti viac sekundárnych až terciárnych chutí – chlieb, brioška a toasty, ako aj primárnych chutí ako príchute citrusových plodov.

Úrovne sladkosti pri Šampanskom:

1. Brut Nature 0-3 g/L zvyškový cukor (RS)

(aka Brut Zero) 0-2 kalórie a až 0,15 sacharidov, celkovo 91-93 kalórií na 5 oz (~150 ml) porciu 12% ABV šumivého vína.

2. Extra Brut 0-6 g/L RS

0-6 kalórií a až 0,9 sacharidov na 5 oz (~150 ml) porciu. Celkom 91–96 kalórií na porciu 12% ABV šumivého vína.

3. Brut 0-12 g/L RS

0-7 kalórií a až 1,8 sacharidov na 5 oz (~150 ml) porciu. Celkom 91 – 98 kalórií na porciu 12 % ABV šumivého vína.

4. Extra dry (suché) 12-17 g/l RS

7-10 kalórií a 1,8-2,6 sacharidov na 5 oz (~150 ml) porciu. Celkom 98 – 101 kalórií na porciu 12 % ABV šumivého vína.

5. Dry (suché) 17-32 g/l RS

(aka Secco) 10-19 kalórií a 2,6-4,8 sacharidov na 5 oz (~150 ml) porciu. Celkom 101–111 kalórií na porciu 12 % šumivého vína ABV.

6. Demi-Sec 32-50 g/l RS

19-30 kalórií a 4,8-7,5 sacharidov na 5 oz (~150 ml) porciu. Celkom 111–121 kalórií na porciu 12% ABV šumivého vína.

7. Doux 50+ g/l RS

30+ kalórií a viac ako 7,5 sacharidov na 5 oz (~150 ml) porciu. Viac ako 121 kalórií na porciu 12% ABV šumivého vína.

Brut má veľa priestoru na kývanie v sladkosti, zatiaľ čo Extra Brut a Brut Nature sú zamerané na obsah cukru. Takže, ak ho chcete zachovať na suchej strane, vyberte si Extra Brut alebo Brut Nature, ak je k dispozícii.

 

Kvasinky majú menší vplyv na Prosecca vyrobeného tankovou metódou, pretože dochádza k menšiemu kontaktu počas druhej fermentácie. Prosecco je ľahké, živé, vysoko aromatické a svieže víno. Má stredné až vysoké množstvo kyslosti a veľké, penivé bublinky. Dominantné príchute zvyčajne zahŕňajú jablko, broskyňa, melón a hruška. Sekundárne príchute môžu zahŕňať smotanu, lieskový orech a tropické ovocie.

Existujú 3 rôzne úrovne sladkosti u Prosecca:

• Extra Brut: 0 – 6 gramov zvyškového cukru na liter.
• Brut: 6-12 gramov zvyškového cukru na liter.
• Extra dry: 12-17 gramov zvyškového cukru na liter.
• Dry: 17-32 gramov zvyškového cukru na liter.

To môže byť mätúce, pretože väčšinou žiadame „suché víno“, keď hľadáme niečo, čo nie je sladké. Toto je opak v prípade Prosecca, kde fľaša označená ako „Extra Brut“ bude najsuchšia, „Dry“ bude najsladšia a „Extra Dry“ bude niekde medzi tým. Ale ak dávate prednosť tomu, aby vaše Prosecco bolo „brut“, máte šťastie, pretože to je najbežnejší štýl Prosecca na trhu.