Za 47 rokov pomohol vyšľachtiť slovenských novošľachtencov a vo vinohradoch urobil toľko šľachtiteľských pokusov, že by nestačili prsty pasažierov preplnenej bratislavskej električky. Ako odhaduje, bolo ich 1 800.

Obdivovali sme vinohradnícky domček obrastený popínavým paviničom trojlaločným. Kvitol orgován, levanduľa a štebotali lastovičky. Lietali  okolo domčeka Korpásovcov. Teda otca a jeho syna Ondra. Tomu nikto nepovie inak ako Bandy. Aby si ich neplietli. Všade prenikal duch času, ktorý prial vínu a fantázii. Všetko nás presúvalo na juh Európy.

Šľachtenie chce trpezlivé a pevné nervy

Vinohradník, vinár a šľachtiteľ Ondrej Korpás sa usadil v roku 1970 ako čerstvý poľnohospodársky inžinier v Rúbani. Priniesol si z Ledníc od svojho vysokoškolského učiteľa profesora Viléma Krausa jeho novošľachtence. Neskôr k ním pribudli nové krížence viniča z bratislavského Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho od profesorky Doroty Pospíšilovej.

Korpás ich nové odrody desaťročia testoval a uvádzal do praxe. Medzi spoločné viničné deti patria už dnes známe odrody ako Dunaj, Devín, Hron a obrovská hromada ďalších registrovaných a zatiaľ nezaregistrovaných odrôd hrozna. Neskôr začal šľachtiť sám. Po odchode z PD Strekov do dôchodku, začal so synom Ondrom experimentovať vo vinohrade pod Starým vrchom.

Nová odroda sa rodí dlho a komplikovane. Najskôr sa vyberie materská rastlina. Z jej kvetov sa odstránia tyčinky, aby sa sama neopelila. Z otcovskej odrody sa odoberie peľ a ručne sa ním opelia kvety materskej rastliny. Z tohto spojenia vzniknú plody a ich semiačka sa zasadia. „To je len krátky začiatok veľkej a dlhej cesty,“ lakonicky konštatoval nestor slovenských šľachtiteľov.

Všetko začnú semenáče

Týchto semenáčov vysadia stovky. Z nich sa vyselektujú najschopnejší  jedinci. Kým semenáč začne rodiť hrozno, potrvá šesť až sedem rokov. Dovtedy ani taký znalec ako Ondrej Korpás nevie posúdiť ich vlastnosti. Po výbere najlepších rastlín nasledujú dlhodobé pozorovania. Nasleduje ďalší výber semenáčov. Kým  sa nedosiahnu požadované vlastnosti novej odrody. Nikto  zatiaľ nezvíťazil. Ani šľachtiteľ, ani nová odroda.

Korpásovci vyrobia malé vzorky vín. Semenáče, ktoré poskytnú kvalitné víno, zostávajú v hre. Vyberú tie, ktoré majú kvalitu i úrodu a rozmnožia ich. Robia z nich štepy, ktoré sa vysadia vo vinici. Vytvorenie novej odrody viniča trvá neraz 30 a viac rokov.

V pivnici dominujú mikro vzorky

V ich starosvetskej pivnici majú mikro vzorky vín v demižónoch, ale aj vo fľašiach, ktoré strážia ako oko v hlave. Majú ich niekedy len zopár, alebo dokonca iba po jednej. „Za mikro vzorky považujeme vína do 50 litrov,“ vysvetlil otec Korpás. „To je normálne vyrobené víno. U muštových odrôd nestačí iba semenáč, musíte urobiť víno. U stolových stačí hrozno.“ Niekedy na výskumné účely stačí pol litra vína. Aby vedeli, či sa uberajú po správnej ceste.

„Síce je to babračka, ale musíte to spraviť, aby ste nestrácali roky.“ Platí to najmä u červených vín. Aby vedeli, či má správnu farbu, čo je dôležité pre severnejšie položené vinohrady, aj keď na juhu Slovenska. Postupne sme mali možnosť ochutnať také vzorky vína, ktoré už dávno hviezdia medzi novošľachtencami i tie, ktoré čakajú na svoj raketový štart.

Ako sa pije Hossa

Medzi najnovšie registrované odrody Korpásovcov patrí odroda Hossa. Novošľachtenca mali skôr, až potom dostal meno po slovenskej hokejovej legende Mariánovi Hossovi. Nápad na novú odrodu vznikol, keď mal pán Korpás na návšteve priateľov z Moravy. Doberali si ho, prečo nevyšľachtí Sauvignon, ktorý nebude mať až také husté listy, ktoré sú preň typické. Skúsil skrížiť Sauvignon a Irsai Oliver. Ten má malé listy a intenzívny rast. Vybral semenáč s priaznivými pestovateľskými vlastnosťami. Potešil ich už s prvou úrodou. Mladé víno malo najprv muškátové až broskyňové tóny. Ako vyzrievalo, začali dominovať sauvignonové arómy.

Druhou odrodou, ktorú čo chvíľa zaregistrujú, bol pôvodne Rizling korenistý. Museli mu zmeniť meno. Teraz sa volá Rizling rituál. Nejde o nejaké omšové. „Meno korenistý nemohlo zostať, lebo odkazuje údajne na vlastnosti vína. Podľa pravidiel EÚ je to neprípustné. Navrhovali rôzne názvy. Konečne sa v Bruseli ujali blahosklonne rituálu. Pôvodný Rizling korenistý vznikol už v roku 1976 v Rúbani krížením Tramínu červeného a Rizlingu vlašského.

Valí sa Lavina s krátkym i

Veľkým vínom bude Lavina. Vzniká od roku 2008, najprv ju kojila mater prvá slovenská odroda Dunaj a ako otec sa priznal Merlot. O rok vysiali semienka do skleníka. Na ďalší sadili semenáče vo vinohradu. Rok 2012 priniesol prvý náznak úrody a rok neskôr mali skoro kompletnú úrodu. Korpásovci vysadili 250 semenáčov a v roku 2014 zúžili ich výber na 32 semenáčov. Napospol šlo o krížence Dunaj a Merlot. Ale experimentovali naďalej.

Menili  otcovské a materské povinnosti. Skúšali ako mamu Merlot a za otca ponúkli Dunaj. Skúšali tiež mamu Cabernet franc a tatka Dunaj. Neviem kam v pokusoch zašli, ale vínko, čo sme ochutnali, bolo naozaj výnimočné. Lavinu budú ešte chystať minimálne šesť rokov. Má byť taká dobrá, že pri degustácii zmetie zo stola iné vína. Píše sa s krátkym i, lebo ak chce byť uznaná v EÚ, tamojší úradníci si vydupali odrody bez diakritiky. „Venujeme sa jej prakticky už pätnásť rokov,“ hovorí ikona slovenského vinohradníctva. „Na budúci rok ju prihlásime do štátnych odrodových skúšok, bude to trvať ďalších šesť rokov.“ Dlhý je najmä poznávací proces, kým šľachtiteľ zistí, čo dokážu jednotlivé semenáče.

Lavinu nám naliali. Je korenistá, južansky ťažšia, náramne sa bude hodiť k horkej čokoláde. Samotných Korpásovcov už pred rokmi Lavina prekvapila dokonalosťou tanínov. Až do tej miery, že mohli vynechať ležanie vína v bariku, čo po pravde nikdy nerobia. Ale dávajú do vienka pre slovenských vinárov, ktorí sa pre pripravovanú odrodu rozhodnú. Prechutnali sme ďalšie „deti“ vinohradu spod Suchého vrchu ako Mirlul, Breslavu, Hron, Dunaj, Harmoniu a ešte pár ďalších. Zážitky nie na všedné chvíle.

Na Slovensku sú uznané iba tie novošľachtence, ktoré prešli štátnymi skúškami a sú zapísané do Listiny registrovaných odrôd. Ondrej Korpás však za odrodu považuje každú, ktorú šľachtiteľ vyšľachtí a udržiava.  Z tých zatiaľ neregistrovaných spomeňme jednu. Tandem Pospíšilová a Korpás spolu už v roku 1968 vyšľachtili odrodu Tatranec. Nie je tiež registrovaná.

Hlboká poklona od mladého vinára

„Hlavným dôvodom, prečo sme vsadili v našej produkcii na  slovenské novošľachtence, je pán Korpás,“ s nehranou pokorou sa o svojom vzore vyjadruje hlavný technológ  pomerne mladého vinárstva Château Rúbaň Ladislav Ďörď. „S úctou chceme pokračovať v jeho vínnej ceste.“

Mladý vinár zostal prekvapený, keď ochutnal víno z preňho dovtedy neznámej odrody Svojsen. Meno jej dal pán profesor Vilém Kraus z Ledníc, ktorý zomrel v roku 2013, ôsmy deň po svojich 89. narodeninách. Aby víno mohlo byť pravdivé, musí sa poctivo dorábať s láskou a umom. Vštepoval svojim študentom Ondrejovi Korpásovi staršiemu i mladšiemu.

Obaja sa s darom od ich učiteľa vyhrali do dokonalosti. Po päťnásobnej selekcii z kríženca vykúzlili poklad. Nikto pred štyridsiatimi rokmi nedával Snu profesora Krausa žiadnu životnosť. Pomohlo oteplenie, ale hlavne trpezlivosť a viera v Krausovu intuíciu.

„Pán profesor Kraus chcel vyšľachtiť ideálnu odrodu na výrobu bielych vín, bol to jeho sen. Odtiaľ názov. Jeho prácu dokončil pán Korpás,“ vysvetľuje Ladislav Ďörď. Vznikla parádna odroda, ktorá sa zatiaľ vôbec nerozširuje, pestuje sa zhruba na 0,6 hektároch. „Je to odroda budúcnosti,“ prorokuje.